Museli prejsť štyri mesiace, aby som si dokázala sadnúť a opísať bolestnú a nevysvetliteľnú udalosť, ktorá sa prihodila nášmu skoro dvojročnému ridgebackovi Leovi. Bol krásny, červenopšeničný s lesklou srsťou, stredného vzrastu. Keby bol slečnou, asi by som ho opísala výrazom “sličný“. Štíhly s múdrymi očami v ktorých bola túžba byť dobrý a vo všetkom nám vyhovieť, aby sme ho ľúbili. Žiadny vzdor, žiadna dominantnosť. Napriek tomu, jasný charakter a čitateľnosť chovania. Žiadne bitky s ostatnými psami. Dokonca rozbíjal bitky a postavil sa nad malých psov a chránil ich od veľkých bitkárov...